Prečo sa z nenápadného katalánskeho mesta stal vysnívaný cieľ cyklistov?
Girona je na prvý pohľad nenápadné mesto približne hodinu severne od Barcelony. Nie je priamo pri mori, neleží ani pod najvyššími pyrenejskými priesmykmi, a predsa ju dnes množstvo profesionálnych cyklistov, triatlonistov a vytrvalcov považuje za jedno z najlepších miest na tréning v Európe. Stačí tu stráviť pár dní a človek rýchlo pochopí prečo.
Miestni sú hrdí Katalánci, mesto má svoju vlastnú atmosféru a šport tu nie je len turistickou atrakciou. Cyklistika je súčasťou každodenného života. Ráno počujete z kaviarní syčanie kávovarov a cvakanie cyklistických tretier, počas dňa stretávate skupiny cestných cyklistov, gravelistov aj bežcov a večer sa celé mesto opäť pomaly presunie na námestia a do úzkych kamenných uličiek.

A práve kombinácia atmosféry mesta, nekonečných šotolinových ciest a perfektného zázemia robí z Girony miesto, kam sa človek nechce pozrieť len raz.
Gravelové ihrisko bez hraníc
Na Girone je najlepšie to, že z nej môžete vyraziť prakticky na všetky smery a zakaždým vás čaká úplne iný typ trasy.
Na severe sa krajina otvára do rovinatejších úsekov ideálnych na dlhé tempo alebo rýchle gravelové kilometre. Na východ vedie cesta cez ikonický kopec Els Àngels smerom k moru. Západ už začína byť drsnejší — skalnaté kopce postupne prechádzajú do predhoria Pyrenejí a cesty aj šotolina sa začínajú prudko dvíhať. Na juhu nájdete niekoľko dlhých hrebeňov, no aj tam sa dajú vyskladať rýchle a plynulé trasy.

Okolie Girony je doslova popretkávané gravelovými cestami. Perfektné pieskové šotoliny striedajú kamenistejšie úseky, lesné cesty aj bývalé železničné trate premenené na dlhé cyklotrasy. Niektoré úseky sú také hladké, že človek skoro zabudne, že nejde po asfalte.
A keď už asfalt — ten je tu často v stave, o akom sa nám doma môže len snívať. Cestní cyklisti tu majú nekonečné možnosti a nie je problém počas jedného dňa nastúpať viac než 2-tisíc metrov. Nájdete tu všetko: dlhé tridsaťkilometrové stúpania, krátke brutálne rampy s priemerom okolo 12 % aj rýchle zvlnené cesty medzi dedinami.
Typické pre celé Katalánsko sú aj malé kostolíky a kláštory na kopcoch, kam smerujú cyklisti aj pútnici. Často práve tam vedie tá najlepšia cesta — a zároveň tam väčšinou čaká výhľad, kvôli ktorému sa oplatí zastaviť.
Veľkým plusom je aj zázemie. Kaviarne, pekárne a občerstvenia sa tu cyklistickému ruchu dokonale prispôsobili. Nie je problém počas dlhého švihu zastaviť na výberovú kávu, sendvič alebo sladké pečivo prakticky v každej väčšej dedine.
Aj my sami sme mali pocit, že týždeň v Girone je málo. Trás a možností je tu toľko, že by človek potreboval minimálne ďalší mesiac, aby všetko poriadne preskúmal.
Mesto, ktoré žije športom
Girona však nie je len o tréningu. Je to mesto, v ktorom je radosť byť aj po návrate zo švihu.
Historické centrum je plné úzkych kamenných uličiek, schodov, starých domov a malých námestí. Katedrála je nádherná, hoci počas dňa doslova praská pod náporom turistov. Večer však mesto získava úplne inú atmosféru.
Na každom rohu narazíte na cyklistov. Niekto rieši trasu na ďalší deň, iný sedí v kaviarni ešte v drese po vyjazde. Hlasitý cvrkot drahých karbónových bicyklov je tu takmer neustálou zvukovou kulisou.
A kaviarne? Presne také dobré, ako človek dúfa. Medzi najznámejšie podniky patria La Fàbrica, La Comuna alebo Espresso Mafia. Okrem výberovej kávy a skvelého jedla fungujú aj ako neoficiálny meeting point celej športovej komunity.
V meste nájdete aj množstvo cykloobchodov, požičovní a servisov. Niektoré podniky založili bývalí profesionálni cyklisti a stále si držia silnú športovú atmosféru — navyše často servírujú výborné burgre alebo wafle.
Veľmi príjemne nás prekvapila aj infraštruktúra. Cyklotrasy a cyklopruhy sú tu funkčné, časté a vodiči sú na cyklistov zvyknutí. Možno to ešte nie je úroveň Holandska alebo Nemecka, ale oproti Česku je rozdiel obrovský.
Pre bežcov a triatlonistov má Girona navyše ďalší bonus. Okrem trailov a bežeckých trás v okolitých kopcoch tu funguje aj kvalitné športové zázemie vrátane bazéna.

